Bude vojna? Čo hovoria fakty

Dnes Slovensku vojna nehrozí. Vojna na Ukrajine však trvá — hneď za našou východnou hranicou — a rozviedky varujú, že o niekoľko rokov môže byť Rusko pripravené otestovať NATO.

Málokde v Európe je táto otázka tak málo abstraktná ako u nás. S vojnou susedíme; 98 kilometrov spoločnej hranice s Ukrajinou znamená, že o nej nehovoríme z počutia. O to viac si zaslúži odpoveď z faktov, nie z titulkov.

Čo sa práve deje

Vojna na Ukrajine beží piaty rok. O jej konci sa hovorí viac než kedykoľvek predtým: rokovania o prímerí pokračujú, obe strany v júli ohlásili vlastné dátumy pokoja zbraní — a vzápätí ich neplnili. Rusko ďalej útočí dronmi na mestá a na fronte postupuje tempom, ktoré sa meria na desiatky štvorcových kilometrov mesačne. Veľmi pomaly a veľmi draho.

Tá cena je kľúčová. Západné odhady hovoria o 1,1 až 1,4 milióna ruských vojakov vyradených z boja od roku 2022, z toho niekoľko stotisíc mŕtvych. V roku 2026 Rusko stráca vyše 30-tisíc mužov mesačne a naberá ich asi 27-tisíc — prvýkrát za vojnu mu vojaci ubúdajú.

Hrozí vojna priamo nám?

Teraz nie. Žiadna západná rozviedka neuvádza bezprostrednú hrozbu pre Slovensko ani pre iného člena NATO. Armáda, ktorá sa vyčerpáva na Ukrajine, nemá voľné sily na konflikt s alianciou, ktorej európska časť je sama osebe väčšia a bohatšia než Rusko.

Otáznik sa týka budúcnosti. Nemecká rozviedka BND odhaduje, že Rusko môže byť schopné veľkej konvenčnej vojny okolo roku 2030; generálny inšpektor Bundeswehru hovorí o roku 2029. Rusko na to vynakladá zhruba 38 % federálneho rozpočtu. To nie sú čísla krajiny, ktorá sa chystá zložiť zbrane. Dôležité však je, čo také odhady hovoria: merajú schopnosť, nie úmysel.

Čo si o tom myslíme my

Slovensko je v tejto debate rozdelená krajina — a je fér to povedať nahlas. Podľa prieskumov GLOBSEC vníma Rusko ako hrozbu polovica ľudí; vinu za vojnu pripisuje Rusku 41 %, Západu alebo Ukrajine dokopy viac. Túto stránku nepíšeme, aby sme niekoho prevychovali. Píšeme ju, lebo čísla o armádach, stratách a rozpočtoch platia rovnako bez ohľadu na to, komu fandíte — a rozhodovať sa podľa nich je bezpečnejšie než podľa emócií, ktoré vojna vyvoláva na oboch stranách.

Čo riziko zväčšuje a čo zmenšuje

Vojna sa nezačína, keď je útočník silný. Začína sa, keď verí, že obrana bude pomalá, rozhádaná a osamotená. Presne na to mieria dezinformácie aj vyhrážky: nie poraziť Európu, ale rozdeliť ju vopred.

Riziko preto zmenšuje všetko, čo robí z obrany Európy istotu. Európski spojenci dali v roku 2025 na obranu vyše 574 miliárd dolárov, o pätinu viac než rok predtým. Každá továreň na muníciu a každá zladená armáda posúva moskovskú kalkuláciu smerom k „neoplatí sa — nikdy". Aj preto je otázka z nadpisu nakoniec otázkou, ako jednotný bude náš kontinent.

Všetky otázky →