Prečo máme drahú elektrinu — a čo s tým robí Európa?
Účty domácností držia nízko štátne stropy, ktoré stáli len za dva roky vyše štyroch miliárd eur. Drahá elektrina nezmizla — presunula sa do daní.
To je slovenská zvláštnosť celoeurópskeho príbehu. Poďme si ho rozobrať poctivo, bez pohádok o Bruseli aj bez ilúzií o stropoch.
Ako vzniká cena, ktorú nevidíte
Na európskom trhu určuje cenu elektriny každú hodinu najdrahší zdroj, ktorý ešte treba zapnúť — po roku 2022 je to často plynová elektráreň. Preto zdražela elektrina na celom kontinente naraz, hoci Slovensko vyrába väčšinu prúdu z jadra: elektrárne predávajú za trhovú cenu bez ohľadu na to, koľko ich výroba stojí. Kto čaká, že domáce jadro znamená lacnú zásuvku, naráža na to, že zisk z rozdielu inkasuje výrobca — alebo ho, ako na Slovensku, zreže štát.
Slovenské špecifikum: neviditeľná pomoc
Slovensko si od energetickej krízy drží jedny z najnižších cien pre domácnosti v Únii — nie preto, že by elektrina bola lacná, ale preto, že rozdiel medzi trhovou a zastropovanou cenou platí štátny rozpočet. Len za roky 2023 a 2024 to bolo vyše štyroch miliárd eur; pomoc bola plošná a prakticky neviditeľná, takže vznikol dojem, že „u nás je elektrina lacná".
Od roku 2026 sa systém mení na adresnejší: energopomoc pokrýva zhruba deväť z desiatich domácností, elektrina pre ne zdražie v priemere o 2,78 percenta a na dotácie plynu a tepla pôjde okolo 370 miliónov eur. Je to krok k poctivosti — no podstata trvá: účet za drahú energiu neplatíme pri vyúčtovaní, ale cez dane a štátny dlh. Miliardy, ktoré idú na stropy, nikde nestavajú lacné zdroje.
Čo s tým zmôže kontinent — a čo nie
Poctivá odpoveď má dve časti. Spoločný európsky trh cenu skôr stabilizuje, než dvíha: malá slovenská sústava prepojená so susedmi kolíše menej a výpadky sa dajú vykryť dovozom. Ale trh sám osebe lacnú elektrinu nevyrobí.
Skutočná cesta k trvalo nižším cenám vedie cez veci, ktoré vie len kontinent vcelku: vytlačiť plyn z úlohy cenotvorcu masívnou výstavbou lacných zdrojov, prepojiť siete tak, aby lacný prúd doťiekol tam, kde je drahý, a financovať to spoločne — tak, ako sa spoločne nakupoval plyn po kríze. Štátne stropy sú liek proti bolesti; stavba, ktorá bolesť odstráni, sa dá postaviť len v európskom meradle.
Časté otázky
O koľko zdražie elektrina v roku 2026?
Pre domácnosti pod energopomocou v priemere o 2,78 percenta; koncové ceny plynu stúpnu výraznejšie. Regulované ceny určuje ÚRSO a rozdiel oproti trhu dopláca štát.
Koľko stojí štát energopomoc?
Len za roky 2023 a 2024 vyše štyroch miliárd eur — dovtedy prakticky neviditeľne, lebo pomoc dostávali plošne všetci. Od roku 2026 je adresnejšia: pokrýva zhruba 90 % domácností.
Prečo je elektrina drahá, keď ju Slovensko vyrába z jadra?
Lebo elektrárne predávajú za trhovú cenu, ktorú v Európe určuje najdrahší zapnutý zdroj — často plyn. Vyrobiť lacno doma neznamená mať lacno v zásuvke; rozdiel inkasuje výrobca, alebo ho stropuje štát.
Môže za drahú elektrinu Brusel?
Nie tak, ako sa hovorí. Cenu vyhnal nahor drahý plyn po odstrihnutí od Ruska a náklady sietí. Spoločný trh cenu skôr stabilizuje — malá slovenská sústava by sama kolísala viac, nie menej.
Čo by elektrinu naozaj zlacnilo?
Vytlačiť plyn z úlohy cenotvorcu: viac lacných zdrojov, prepojenejšie siete a spoločné európske investície. To vie len kontinent ako celok — štátne stropy medzitým účet len presúvajú do daní.
Súvisí
Jedna myšlienka týždenne
Krátky e-mail. Jedna dobre podaná myšlienka o Európe. Žiadny spam.