Hybridná vojna je škodenie protivníkovi bez vyhlásenia vojny: sabotáže, kybernetické útoky, drony a manipulácia informácií, dávkované tak, aby nevyvolali vojenskú odpoveď. Týka sa aj Slovenska, hoci pôvodcu konkrétnych útokov tu úrady zatiaľ verejne neurčili.
Čo sa za hybridnú vojnu považuje
Presnú definíciu nemá ani NATO, ani Únia; obe ju opisujú vymenovaním. Spojenci na summite v Bruseli v roku 2021 napísali, že Rusko zintenzívnilo hybridné pôsobenie, a uviedli pokusy zasahovať do volieb, politický a ekonomický nátlak, rozsiahle dezinformačné kampane a škodlivé kybernetické aktivity. Únia v októbri 2024 prijala sankčný rámec, v ktorom pribudli sabotáže kritickej infraštruktúry vrátane podmorských káblov, neoprávnené vniknutie do vzdušného priestoru a zneužívanie migrantov.
Všetko to spájajú dve veci. Útočník škodí, no drží sa pod hranicou, za ktorou by sa to dalo nazvať ozbrojeným útokom. A necháva si priestor tvrdiť, že s tým nemá nič spoločné.
Čo sa stalo v Európe
Káble na dne Baltu. Na Vianoce 2024 prestal fungovať elektrický kábel EstLink 2 medzi Fínskom a Estónskom a s ním štyri telekomunikačné káble. Fínska polícia zadržala tanker Eagle S, ktorý mal káble poškodiť vlečenou kotvou; fínska colná správa ho považuje za súčasť tieňovej flotily, ktorá obchádza sankcie na ruskú ropu. NATO od januára 2025 stráži podmorskú infraštruktúru v Baltskom mori misiou Baltic Sentry.
Drony a lietadlá. V septembri 2025 vleteli ruské drony nad Poľsko a poľské a spojenecké lietadlá ich zostreľovali. O pár dní neskôr strávili tri ozbrojené ruské stíhačky MiG-31 vyše desať minút vo vzdušnom priestore Estónska. NATO odpovedalo posilnením východného krídla s názvom Eastern Sentry.
Požiar vo Varšave. V máji 2024 vyhorelo najväčšie varšavské nákupné centrum na ulici Marywilska. O rok neskôr poľskí ministri spravodlivosti a vnútra vyhlásili, že išlo o podpaľačstvo na objednávku ruských služieb, ktoré riadil konkrétny človek v Rusku.
Čo zažilo Slovensko
Vyhrážky školám. Ráno 3. septembra 2024, deň po začiatku školského roka, dostalo takmer 270 slovenských škôl e-mail s vyhrážkou bombou. Bomba sa nikde nenašla, polícia prípad vyšetrovala ako teroristický útok. V júli 2025 zadržal spoločný slovenský, český a ukrajinský tím v Dnipre podozrivého Ukrajinca. Česká kontrarozviedka BIS uviedla, že jeho činnosť „s najväčšou pravdepodobnosťou financoval aktér z Ruska“. Slovenská polícia vo svojom vyhlásení pôvod peňazí nespomenula a zdôraznila, že jej ide o to, aby páchateľ stál pred súdom.
Kataster. V januári 2025 odstavil vydieračský útok systémy Úradu geodézie, kartografie a katastra, dáta boli zašifrované a pracoviská katastra sa dočasne zatvorili. Úrad uviedol, že útok prišiel zo zahraničia. Či za ním stál kriminálny gang, alebo štát, úrady nepovedali; v júni 2026 polícia vec stále vyšetrovala.
Nahrávka pred voľbami. Dva dni pred voľbami v septembri 2023, počas moratória, sa na sociálnych sieťach šírila nahrávka, na ktorej sa mal predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka rozprávať s novinárkou o manipulácii volieb. Agentúra AFP ju v ten istý deň označila za nahrávku s početnými znakmi manipulácie. Napriek tomu sa dostala k vyše 100 000 ľuďom a jej autora polícia nenašla.
Slovenská informačná služba k tým istým voľbám uviedla, že nezaznamenala systematický a cielený pokus cudzej moci zasiahnuť do volebného procesu. V tej istej správe za rok 2023 však píše, že ruské informačné operácie mali oslabiť odhodlanie štátov EÚ a NATO podporovať Ukrajinu a že vo väčšine oblastí hybridných hrozieb vzrástla úroveň ohrozenia Slovenska.
Prečo je to lacná zbraň
Otvorená vojna so štátmi NATO by bola drahá a riskantná. Hybridné útoky stoja málo a ich pôvodcu je ťažké dokázať. Vykonávajú ich najatí ľudia, lode pod cudzou vlajkou alebo anonymné účty, kým objednávateľ zostáva za hranicou. Kým vyšetrovatelia stopu doložia, prejdú mesiace, v prípade Varšavy celý rok.
Cieľom nie je armáda, ale spoločnosť: dôvera v úrady, vo voľby, v to, že štát vie ochrániť školu či kataster. Preto sa proti hybridnej vojne nebráni len vojsko, ale aj polícia, správcovia sietí a ľudia, ktorí si nahrávku overia skôr, než ju pošlú ďalej.
Čo s tým robí Európa
NATO už v roku 2021 napísalo, že pri hybridnej vojne môže Severoatlantická rada rozhodnúť o článku 5 rovnako ako pri ozbrojenom útoku. V tom istom texte však stojí, že prvotnú zodpovednosť za odpoveď nesie napadnutý štát. Útočník preto zostáva pod hranicou, ktorú nikto presne nenakreslil, a obrana sa skladá z menších krokov: hliadok v Baltskom mori a nad východným krídlom, vyhosťovania agentov, súdov a sankcií. Únia môže podľa rámca z roku 2024 zmraziť majetok a zakázať vstup ľuďom zodpovedným za sabotáže, kybernetické útoky či manipuláciu volieb.
Z každého prípadu vyššie vidno to isté. Kábel medzi Fínskom a Estónskom, drony nad Poľskom, e-maily slovenským a českým školám: hybridná kampaň si hranice štátov nevšíma, a tak ju žiadny štát nevyrieši sám. Podozrivého z vyhrážok slovenským školám našla až spoločná slovenská, česká a ukrajinská skupina. Čím viac európske štáty zdieľajú informácie, vyšetrujú spolu a odpovedajú jedným hlasom, tým drahšia je pre útočníka každá ďalšia sabotáž. Či vôbec treba čakať vojnu, rozoberáme v otázke Bude vojna?