Štáty Európskej únie dali v roku 2025 na obranu 418 mld. eur, teda 2,2 % HDP. Za dvadsať rokov, čo údaje zbiera Európska obranná agentúra, je to najviac.
Účet za rok 2025
Európska obranná agentúra (EDA) sčítava obranné výdavky všetkých 27 členských štátov podľa spoločnej definície. Za rok 2025 jej vyšlo 418 mld. eur, po odpočítaní inflácie o 20 % viac než rok predtým. Na obyvateľa Únie to robí necelú tisícku eur ročne, vyše dvojnásobku úrovne z roku 2014. Hranicu 2 % HDP prekročilo 23 z 27 štátov; o rok skôr ich bolo trinásť.
Do investícií išlo 134 mld. eur. Samotné nákupy výzbroje a techniky dosiahli 115 mld. eur, o 26 % viac než v roku 2024. Na výskum a vývoj zostalo 17 mld. eur, štyri percentá celku. Na hotové zbrane teda Európa dáva takmer sedemkrát viac než na vývoj nových.
Zvyšok účtu: personál vrátane penzií 31 %, prevádzka a údržba 23 %, infraštruktúra 2 %, nezaradené výdavky 11 %. Investície majú dnes v rozpočtoch zhruba takú váhu ako ľudia; ešte v roku 2023 tvorili 26 % výdavkov, v roku 2025 už 32 %.
Dvadsať rokov v jednom rade
V roku 2005 dávali dnešné členské štáty na obranu 226 mld. eur, prepočítané na ceny roku 2025. Potom prišla finančná kríza a škrty: v roku 2014 to bolo 195 mld. eur. Rok 2014 je aj rokom anexie Krymu a odvtedy rad rastie, do roku 2024 v priemere o 6 % ročne nad infláciu. V roku 2024 dosiahol 349 mld. eur, v roku 2025 spomínaných 418 mld. Na rok 2026 EDA odhaduje 454 mld. eur a 2,4 % HDP; časť nárastu môže podľa agentúry súvisieť s európskymi pôžičkami SAFE a s výnimkou z rozpočtových pravidiel pre obranu.
Celý rad aj so zdrojmi vedieme v Európskej obrane v číslach, kde má každé číslo odkaz na konkrétnu stranu správy.
Čo to číslo meria – a čo nie
Údaje posielajú ministerstvá obrany a EDA ich uvádza v stálych cenách, takže rast v rade je skutočný, nie inflačný. Má však hranice. Za rok 2025 sú údaje siedmich štátov zatiaľ odhadom a čísla na rok 2026 sú odhadmi všetky.
Dôležitejšie je iné: výdavky sú vstup, nie výsledok. Zo 418 miliárd sa nedá vyčítať, koľko brigád je bojaschopných, na koľko týždňov vystačí munícia ani ako rýchlo by sa európske armády vedeli nasadiť vedľa seba. Nedá sa z nich vyčítať ani to, či sa nakupuje rozumne. To EDA sleduje osobitne ako podiel spoločných európskych nákupov a za rok 2025 jej vyšlo 11 %. Rozoberáme ho v otázke Nakupuje Európa zbrane spoločne?
Pozor aj na miešanie štatistík. NATO vedie vlastný rad pre 32 spojencov podľa vlastnej definície. Dva zdroje tak pre tú istú krajinu dávajú rôzne čísla a každé platí podľa svojho pravidla.
A Slovensko?
NATO odhaduje slovenské obranné výdavky za rok 2025 na 2,77 mld. eur, teda 2,03 % HDP, a na rok 2026 na 2,02 %. V roku 2014 to bolo 0,98 %, takže od roku 2014 sa podiel na HDP zdvojnásobil. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2026 počítal s obranou za viac než 2,88 mld. eur.
Zaujímavejšie je, na čo tie peniaze idú. V roku 2024 tvorila výzbroj a technika 35 % slovenských obranných výdavkov, v roku 2025 podľa odhadu NATO 27 % a v roku 2026 25 %. Podiel infraštruktúry sa za ten istý čas zvýšil z necelých 3 % na 12 %. Kasárne, letiská a cesty armáda potrebuje; pri hodnotení, čo sa za dve percentá HDP kupuje, sa však oplatí sledovať práve túto zmenu. Ako vyzerá celý slovenský účet, rozoberáme v otázke Koľko nás stojí obrana.
Peňazí je dosť, spoločnej obrany zatiaľ nie
Štáty EÚ dávajú na obranu viac než Rusko pri ktoromkoľvek prepočte: EDA uvádza ruské výdavky okolo 132 mld. eur, po zohľadnení kúpnej sily asi 282 mld. eur. Lenže 418 miliárd je súčet 27 rozpočtov, 27 plánov a 27 nákupných oddelení, ktoré sa koordinujú dobrovoľne; spoločne s inými európskymi štátmi nakupujú len asi 11 % výzbroje. Kontinent, ktorý by o obrane rozhodoval spoločne, by za tie isté peniaze dostal viac. Zatiaľ je to len veľký súčet.