Najväčším dodávateľom SPP zostáva Gazprom: ruský plyn prichádza od februára 2025 cez Turecko a Maďarsko a zákaz EÚ ho má zastaviť do jesene 2027.
Slovensko spotrebuje ročne okolo 4,5 mld. kubických metrov plynu, podľa Eurostatu 4,41 mld. v roku 2024 a podľa predbežných údajov 4,57 mld. v roku 2025. Odkiaľ ho berie, sa za posledné dva roky výrazne zmenilo.
Koniec trasy cez Ukrajinu
Desaťročia tiekol ruský plyn na Slovensko a ďalej na západ cez Ukrajinu. Ráno 1. januára 2025 sa to skončilo: tranzitné zmluvy medzi Gazpromom a ukrajinským Naftogazom vypršali a Kyjev ich nepredĺžil.
Ruský plyn však neprestal prúdiť. Slovenský plynárenský podnik SPP ho od 1. februára 2025 dováža plynovodom TurkStream, ktorý vedie z Ruska pod Čiernym morom do Turecka a odtiaľ ďalej až do Maďarska. Prevádzkovateľ siete eustream preto v roku 2025 dvakrát navýšil pevnú kapacitu na maďarsko-slovenskej hranici vo Veľkých Zlievcach, až na 4,38 mld. kubických metrov ročne. Zmluva SPP s Gazpromom platí do roku 2034.
Kto ešte dodáva
Gazprom zostal najväčším dodávateľom SPP aj v roku 2025, no dlhodobá zmluva s ním pokryla podľa výročnej správy už len 30 % nákupov podniku. Zmluvy má SPP aj s firmami BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE. Koncom roka 2024 podpísal aj skúšobnú zmluvu s azerbajdžanským SOCAR. Celoštátny podiel ruského plynu za rok 2025 Eurostat ešte nezverejnil; v roku 2024 pochádzalo z Ruska 3,09 z 4,06 mld. kubických metrov dovozu, asi 76 %.
Lacnejšie to nie je, ale ani dramaticky drahšie. SPP odhadol, že keby celý rok 2025 nakupoval len neruský plyn, stálo by ho to asi 90 mil. eur navyše.
Fyzicky je Slovensko na zmenu pripravené. Plynovodmi je prepojené so všetkými susedmi. Od novembra 2022 funguje prepojenie s Poľskom, ktoré vie na Slovensko priviesť 4,7 mld. kubických metrov ročne, teda zhruba celú ročnú spotrebu. Zásobníky spoločností NAFTA a Pozagas majú spolu kapacitu asi 34,6 TWh, približne 70 % ročnej spotreby; časť kapacity je však prístupná aj z rakúskeho trhu.
Zákaz ruského plynu a slovenská žaloba
Nariadenie EÚ 2026/261, prijaté v januári 2026, zakazuje dovoz ruského plynu postupne. Staré krátkodobé zmluvy na plyn z plynovodov museli skončiť do 17. júna 2026, dlhodobé, ako je zmluva SPP s Gazpromom, smú trvať najneskôr do 30. septembra 2027. Ak by bolo ohrozené plnenie zásobníkov, termín sa posúva na 1. novembra 2027. Pre vnútrozemské krajiny, ktorým sa pôvodná trasa zavrela, má nariadenie úzku výnimku: krátkodobé zmluvy potrebné na plnenie starej dlhodobej zmluvy smú bežať do toho istého termínu. Každý dovoz potrebuje predchádzajúce povolenie a SPP ho od slovenského ministerstva hospodárstva dostal.
Slovensko podalo 24. apríla 2026 na Súdny dvor EÚ žalobu o zrušenie nariadenia, vec C-398/26. Tvrdí, že ide o sankciu, ktorú mala Rada schváliť jednomyseľne, a ďalej namieta porušenie proporcionality a solidarity. Maďarsko podalo podobnú žalobu vo februári. Žaloba sama osebe účinnosť nariadenia neodkladá; kým súd nerozhodne, termíny platia.
Elektrina je iný príbeh
Plyn a elektrina sa často miešajú, no elektrinu si Slovensko vyrába prevažne samo. V roku 2025 vyrobili jadrové elektrárne podľa ročenky SEPS 64,7 % slovenskej elektriny, fosílne zdroje necelých 15 %. Slovensko vyrobilo viac, než spotrebovalo, a bolo čistým vývozcom 2 342 GWh. V septembri 2026 dodal prvú elektrinu štvrtý blok Mochoviec s výkonom 471 MW; každý z nových blokov pokryje asi 13 % slovenskej spotreby.
Domácnosti majú lacnú energiu najmä vďaka štátnej regulácii. V prvom polroku 2026 platili podľa Eurostatu za plyn 6,3 centa za kWh pri priemere EÚ 11 centov a za elektrinu 19,9 centa pri priemere 28,3 centa. Firmy majú menej šťastia: za plyn platia zhruba priemer EÚ a za elektrinu 17,7 centa, viac než priemerných 15,6 centa.
Dvere, ktoré sú otvorené
Slovensko nemusí riešiť plyn samo. Tá istá EÚ, s ktorou sa súdi o zákaz, ponúka nástroje, ako ho nahradiť spoločne. Platforma AggregateEU od roku 2023 spája dopyt firiem z celej Únie a páruje ho s ponukami predávajúcich; za sedem kôl do marca 2025 spárovala takmer 100 mld. kubických metrov, viac než dvadsaťnásobok ročnej slovenskej spotreby. Nariadenie 2026/261 ju výslovne uvádza ako jeden z nástrojov národných plánov na odklon od ruského plynu.
Malý kupujúci platí v kríze najviac. Krajina, ktorá má prepojenie na Poľsko aj Maďarsko, zásobníky na približne 70 % ročnej spotreby a vlastnú jadrovú elektrinu, je v dobrej pozícii nakupovať spolu s ostatnými. Čím viac Európa nakupuje energiu ako jeden zákazník, tým menej záleží na tom, cez ktorú hranicu plyn práve tečie.