Priemerný Američan zarába v prepočte na kúpnu silu asi 2,3-krát viac než priemerný Slovák. Po daniach, poistení a dovolenke sa rozdiel zmenšuje, ale nezmizne.
Čo ukazujú výplatné pásky
Slovenský zamestnanec zarobil podľa Štatistického úradu SR v roku 2025 v priemere 1 620 eur mesačne v hrubom. V druhom štvrťroku 2026 to bolo 1 707 eur. Mzdy rástli o 3,2 %, ceny však rýchlejšie, takže reálna mzda medziročne klesla o 0,5 %. Priemer skrýva veľké rozdiely: v Bratislavskom kraji sa zarábalo 2 012 eur, v Prešovskom 1 359 eur.
Americký úrad pre štatistiku práce (BLS) uvádza, že Američan na plný úväzok mal v treťom štvrťroku 2026 medián týždenného zárobku 1 232 dolárov v hrubom. Za rok to robí približne 64 000 dolárov. Priemerná ročná mzda zo všetkých povolaní bola v máji 2025 69 770 dolárov; priemer je vyšší než medián, lebo ho dvíhajú veľmi vysoké príjmy.
Prečo nie podľa kurzu
Prepočet podľa kurzu dolára klame, pretože obed, nájom či kaderník stoja v Prešove inak než v Bostone. OECD preto porovnáva mzdy v parite kúpnej sily, ktorá rozdiely v cenách zohľadňuje. Priemerná ročná mzda na zamestnanca prepočítaného na plný úväzok bola v roku 2025 v USA 86 977 dolárov, na Slovensku 37 832 dolárov. Slovák teda zarába v kúpnej sile 43 % amerického priemeru.
Európa nie je jedno číslo. Rakúsko (78 301) a Nemecko (76 285) sú okolo 90 % americkej úrovne. Bližšie k nám je Poľsko so 49 074 dolármi, Česko so 43 607 a Maďarsko s 39 145. Slovensko je v tomto porovnaní za všetkými troma.
Čo z výplaty zostane
Daň z príjmu a odvody zamestnanca zoberú slobodnému človeku s priemernou mzdou na Slovensku aj v USA zhodne 24 % hrubej mzdy. Rozdiel je u zamestnávateľa: na Slovensku k mzde odvádza ďalších 32 %, v USA 8 %. Celkový daňový klin, teda dane a odvody ako podiel na nákladoch práce, bol podľa OECD v roku 2025 na Slovensku 42,7 %, v USA 30,0 %, v Rakúsku 47,1 % a v Nemecku 49,3 %.
V slovenských odvodoch je však zaplatené aj zdravotné poistenie. Američan si ho väčšinou kupuje cez zamestnávateľa. Rodinné poistenie stálo podľa prieskumu KFF v roku 2026 v priemere 28 303 dolárov ročne. Zamestnanec z toho platí priamo 7 471 dolárov a zvyšok zamestnávateľ, teda z peňazí, ktoré by inak mohli ísť do mzdy. Celé poistné zodpovedá 44 % mediánu ročného zárobku. Pri ošetrení sa navyše zvyčajne dopláca spoluúčasť.
Čas je tiež súčasť mzdy
Federálny zákon v USA platenú dovolenku nenariaďuje, je to vec dohody so zamestnávateľom. Podľa BLS mali zamestnanci súkromného sektora v marci 2026 po roku práce v priemere 11 platených dní voľna, po dvadsiatich rokoch 20. Slovenský Zákonník práce dáva každému najmenej štyri týždne a od 33 rokov alebo s dieťaťom päť.
Američan podľa OECD odpracoval v roku 2025 v priemere 1 800 hodín, Slovák 1 619 a Nemec 1 332. OECD pri tom upozorňuje, že tieto údaje slúžia najmä na sledovanie vývoja v jednej krajine a porovnanie úrovní medzi krajinami je len orientačné. Ako sa to celé premieta do kvality života, rozoberáme v otázke Životná úroveň: Európa vs. USA.
Kde je skutočný rozdiel
Aj po odpočítaní poistenia a pri kratšom pracovnom čase zostáva americká výplata vyššia. Na USA nedosahujú ani Rakúsko a Nemecko, hoci sa v nich pracuje menej hodín. Mzdy v konečnom dôsledku platí to, čo ekonomika vyprodukuje, a európska produktivita za americkou zaostáva, ako ukazujeme v otázke Zaostáva Európa za USA?
Pre Slovensko je rovnako dôležité porovnanie so susedmi. HDP na obyvateľa v kúpnej sile kleslo podľa Eurostatu zo 78 % priemeru EÚ v roku 2014 na 75 % v roku 2025, kým Poľsko je na 81 % a Česko na 92 %. Vyššie mzdy majú dnes Poliaci aj Česi. Lepšie platy prídu s firmami, ktoré na Slovensku vyvíjajú, vyrábajú a predávajú viac, a také firmy rastú na veľkom spoločnom trhu s dostupným kapitálom. Preto sa o slovenskej výplate rozhoduje aj v Európe.