Prečo Európa nemá svoj Google?

Pretože európska firma štartuje na trhu rozdelenom do 27 právnych systémov a 24 jazykov, zatiaľ čo americká má od prvého dňa 330 miliónov zákazníkov.

Slovensko pritom dôkaz, že to ide, má doma. Stojí za to pozrieť sa, prečo zostal taký sám.

Výnimka z Bratislavy

ESET vznikol v roku 1992 v Bratislave — z antivírusu, ktorý dvaja programátori napísali ešte za socializmu. Dnes chráni vyše 110 miliónov ľudí vo viac než dvesto krajinách a hovorí sa mu „slovenský Google". Lenže práve tá prezývka prezrádza problém: je jeden. Amerika má takých firiem stovky; Európa ich vie založiť, no nie nechať vyrásť.

Vzorec sa opakuje po celom kontinente. Nokia bola najväčším výrobcom telefónov sveta. Skype vznikol v Tallinne — kúpil ho eBay a potom Microsoft. DeepMind, najslávnejšie laboratórium umelej inteligencie, založili v Londýne — kúpil ho Google. ARM, ktorého čipy má vo vrecku takmer každý človek na planéte, šiel v roku 2023 na burzu do New Yorku, nie do Londýna.

Tri miesta, kde sa rast láme

Rozdelený trh. Americký startup predáva od prvého dňa 330 miliónom ľudí v jednom jazyku a podľa jedného práva. Európsky expanduje krajinu po krajine: nový jazyk, nové licencie, nová DPH. Medzinárodný menový fond vypočítal, že vnútorné bariéry EÚ pôsobia ako clo — 44 percent pri tovare, 110 percent pri službách. ESET to zvládol, pretože softvér proti vírusom potrebuje každý počítač na svete rovnako; väčšina služieb také šťastie nemá.

Plytký kapitál. Americké fondy rizikového kapitálu investujú ročne štyri- až päťnásobok európskych. Keď európska firma dorastie do veľkosti, keď potrebuje miliardy, zistí, že európska burza jej ich nevie dať — a odíde na Nasdaq. Draghiho správa vyčíslila, koľko investícií Európe chýba: zhruba 800 miliárd eur ročne.

Trest za pád. V Kalifornii je skrachovaný zakladateľ skúsený zakladateľ. Vo väčšine Európy je to dlžník so záznamom. Kde je pád drahší, skúša sa menej.

Čo z toho vyplýva

K poctivosti patrí dodať: áno, európska regulácia vie byť ťažkopádna a na malé firmy dopadá skôr než na veľké. Ale samotné „Brusel priveľa reguluje" ten príbeh nevysvetlí — Amerika reguluje tiež. Rozhodujúci rozdiel je veľkosť ihriska: jeden trh, jeden kapitál, jedna štartovacia dráha.

Nie je to prírodný zákon, je to usporiadanie. Skutočne jednotný trh pre služby, spoločný kapitálový trh, burza, ktorá unesie miliardové úpisy — nič z toho nie je technický problém. Je to otázka, či náš kontinent chce konať ako celok. Kým nechce, budú slovenské a európske úspechy končiť vetou, ktorú pozná každý investor: skvelá firma, škoda, že musela odísť.

Všetky otázky →