Dôchodok by zostal slovenský, v eurách a podľa slovenských pravidiel. Zmeniť by sa mohlo to, čo ho ohrozuje: vojna, ceny energie a slabosť malých krajín.
Mnohí dnešní dôchodcovia zažili rok 1968, rok 1989, rozdelenie federácie, vstup do Únie aj výmenu korún za eurá. Obava, že ďalšia zmena siahne na peniaze, z ktorých človek žije, je preto pochopiteľná.
Čo zostáva slovenské
Dôchodok vypláca Sociálna poisťovňa podľa slovenského zákona o sociálnom poistení. Ústava v článku 39 dáva občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Výšku, valorizáciu, vek odchodu aj trinásty dôchodok určuje Národná rada SR, nie Únia. Zmluva o fungovaní EÚ to hovorí výslovne: európske pravidlá sa nedotýkajú práva členských štátov určovať základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia a nesmú významnou mierou ovplyvňovať ich finančnú rovnováhu.
Na tom by sa nič nezmenilo ani v jednotnejšej Európe, za akú sa zasadzujeme. Spoločne chceme riešiť obranu, energetiku a zahraničnú politiku, teda veci, ktoré malá krajina sama nezvládne. Dôchodkový systém medzi ne nepatrí.
Ako vyzerá slovenský dôchodok dnes: v septembri 2026 vyplácala Sociálna poisťovňa 1 147 960 starobných dôchodkov a priemerný samostatný starobný dôchodok bol 733,11 eura. Od januára 2026 sa dôchodky zvýšili automaticky o 3,7 %, podľa toho, ako v roku 2025 rástli ceny pre domácnosti dôchodcov. Trinásty dôchodok k starobnému dôchodku je 667,30 eura a vypláca sa s decembrovým dôchodkom.
Euro už máme
Otázka meny je vyriešená od 1. januára 2009, keď sa dôchodky prepočítali na eurá. Jednotnejšia Európa na mene nič nemení. O cenovej stabilite eura rozhoduje Európska centrálna banka, ktorej cieľom je inflácia 2 % v strednodobom horizonte.
To neznamená, že ceny na Slovensku sú vecou Frankfurtu. V roku 2025 bola slovenská inflácia podľa Eurostatu 4,2 %, kým priemer eurozóny 2,1 %, hoci v celej eurozóne sa platí tou istou menou. Do cien sa premietajú aj domáce rozhodnutia: od januára 2025 vláda pri konsolidácii zvýšila základnú sadzbu DPH z 20 na 23 %. V septembri 2026 bola inflácia na Slovensku 3,0 % a v eurozóne 3,8 %.
Čo už dnes funguje vďaka Európe
Roky práce v zahraničí. Kto pracoval aj v Česku, Rakúsku či Nemecku, tie roky nestratí. Európske nariadenie o koordinácii sociálneho zabezpečenia sčíta odpracované roky zo všetkých štátov EÚ a každý štát vyplatí pomernú časť. Pre roky odpracované v Československu platí česko-slovenská zmluva z roku 1992, ktorú európske nariadenie výslovne zachováva: obdobia do konca roka 1992 patria štátu, v ktorom mal zamestnávateľ sídlo v deň rozdelenia.
Dôchodok kdekoľvek v Únii. Kto sa presťahuje za deťmi do iného štátu EÚ, dostane slovenský dôchodok aj tam a bez krátenia. Sociálna poisťovňa v septembri 2026 posielala do zahraničia 42 999 dôchodkov.
Lekár na dovolenke. S európskym preukazom zdravotného poistenia dostane slovenský poistenec pri dočasnom pobyte v inom štáte EÚ, ale aj vo Švajčiarsku či v Británii, nevyhnutnú starostlivosť za rovnakých podmienok ako tamojší poistenci. Nemocnice a zdravotné poisťovne však zostávajú slovenské; zmluvy EÚ nechávajú organizáciu zdravotníctva na štátoch.
Čo dôchodok skutočne ohrozuje
Valorizácia dorovnáva rast cien až dodatočne a trinásty dôchodok je na roky 2026–2028 zmrazený na 667,30 eura, takže jeho hodnotu inflácia postupne zjedá. Reálnu hodnotu dôchodkov však v konečnom dôsledku určuje výkon ekonomiky a stav verejných financií, a tie závisia od cien energie a od pokoja v okolí Slovenska.
Pri energii je to dnes nejednoznačné. Slovenské domácnosti platili v prvom polroku 2026 podľa Eurostatu za elektrinu asi 70 % priemeru EÚ a za plyn 57 %, pretože ceny reguluje štát. Regulácia však niečo stojí a platí ju štát z tých istých verejných peňazí, z ktorých idú aj dôchodky. A zdroje plynu sa práve menia, ako opisujeme v otázke Odkiaľ má Slovensko plyn?
A potom bezpečie. Slovensko hraničí s Ukrajinou, kde sa bojuje piaty rok. Dôchodok je sľub, ktorý štát plní každý mesiac desaťročia dopredu, a taký sľub drží len pokojná krajina. Kontinent, ktorý drží spolu, spoločne nakupuje energiu a vie sa brániť, je najlepšia poistka, že ho Slovensko bude plniť aj pre ďalšie generácie.
Slovo má aj táto generácia
V máji 2003 prišlo k referendu o vstupe do Únie 52,15 % voličov a 92,46 % z nich povedalo áno. Mnohí z nich dnes poberajú dôchodok. O tom, ako veľmi bude Európa držať pokope, budú opäť rozhodovať aj oni.